Mestský basketbalový klub
Stará Turá
Posledná aktualizácia: 29.7.2010 14:00
 
   
 

23.8.2009

Pohár pre víťazky zodvihli nad bulharské more slovenské ruky

Staršie žiačky MBK Stará Turá, presnejšie dievčatá narodené roku 1995 a 1996, lebo tieto dva ročníky budú túto basketbalovú sezónu hrať v tejto kategórii, sa v dňoch 12. – 18.8.2009 zúčastnili Medzinárodného basketbalového turnaja Poseidon 2009 v čiernomorskom bulharskom mestečku Primorsko.

Súperov bolo avizovaných málo. Možno preto, že to bol len 3. ročník a turnaj ešte nie je taký známy, možno preto, ako sme sa neskôr dozvedeli od hlavného organizátora, dievčenský bulharský basket sa topí podobne ako ten náš v problémoch. Nás to ale neodradilo a pojali sme to preto ako rozbehový turnaj do novej sezóny spojený so sústredením, relaxom a utužením kolektívu.

Utorok 11.8.2009 bol naplánovaný odchod o 9:00 stabilne spred supermarketu Billa v Starej Turej. Naloženie batožiny nás trocha zdržalo, ale o 9:17 sme už vyrazili. Cez Komárno vstup do Maďarska, ďalej po diaľnici do Budapešti smer Szeged, odbočiť doľava na rumunský hraničný prechod Nadlac, v ktorom sa bez problémov dohovoríte po slovensky. Cesta ďalej pokračovala cez rumunské mestá Arad, Sibiu, Pitesti, južným obchvatom Bukurešti na hraničný prechod Giurgiu – Ruse. Túto hranicu tvorí aj „naša“ rieka Dunaj. Len v týchto končinách je trošku širšia. Tachometer na aute ukázal približne 1000 metrov. Tam naša cesta ale nekončila, preto po vykonaní hraničnej kontroly dve vozidlá VW Carravelle uháňali cez vnútrozemie Bulharska do cieľovej stanice Primorsko, kde sme dorazili 12.8.2009 niečo po deviatej hodine miestneho času. Áno miestneho, lebo Bulharsko a vlastne už aj Rumunsko majú oproti nám hodinový posun.

Ihneď po ubytovaní nasledovalo zoznámenie s okolím a poobede samozrejme výbeh na pláž a prvé kúpanie v mori. Večer sa organizačný štáb zúčastnil vylosovania a oboznámenia s priebehom turnaja. Osobne som bol dosť sklamaný, keď sme sa dozvedeli, žedievčatá budú hrať všetky zápasy vonku o 8:30 resp. 9:45 a chlapci v hale. Protestoval som, že chlapci sú na tom predsa len fyzicky lepšie a mali by dať dievčatám možnosť hrať tiež v hale. Neuspel som, no v priebehu nasledujúcich dní sa ukázalo, že hracia plocha vonku bola na tom určite lepšie. Oproti hale tam totiž aspoň povieval čerstvý vietor od mora. V hale bolo dusno, horúco, bez citeľnejšej výmeny čerstvého vzduchu.

Poďme ale k vylosovaniu. 13.8. nás o 9:45 čakal zápas s bulharským družstvom Rakovski 2, 14.8. voľný deň, 18.8. taktiež 9:45 Rakovski 1, 16.8. o 8:30 ďalšie Bulharky Vida Basket a posledný zápas 17.8. o 8:30 Astana Kazachstan.

Večera, prvá noc nie v moc prepychovej ubytovni, budíček o 7:30, krátky rozbeh vonku, raňajky a odchod na zápas. V podstate sa to stal ranný rituál pre nasledujúce dni. Hracia plocha bola v podstate cez ulicu, takže sme sa nemuseli ponáhľať, ale celý organizačný štáb zaujímali aj súperky, preto sme sa boli pozrieť aj na prvý zápas Astany. A hneď bolo jasné, že to bude jeden z tých silnejších súperov. Našťastie nás čakal až posledný deň a ja som dievčatám veril. Poznám ich už niekoľko rokov a viem, že keď sa rozbehnú nad slabšími súpermi, je to potom nezastaviteľný kolos.

Čo sa malo stať, stalo sa. Prvý zápas s Rakovski 2 skončil v náš prospech 85:12. Druhý voľný deň sme využili na trénovanie, leňošenie na pláži, plávanie a poobedný priateľský zápas s chlapcami s Ruse skončil taktiež našim víťazstvom. Ako druhý súper nás čakal Rakovski 1. Nakoľko ale ich dvojka deň predtým vyhrala nad Rakovski 1, asi sa zľakli silného súpera a vraj ukončili svoje pôsobenie na turnaji. Asi 15 minút pred začiatkom zápasu však nejaké družstvo dorazilo. Bol to mix Rakovski 1 a Rakovski 2. Nám to ale nevadilo a dievčatá vyhrali 60:25. Na podvečer sme dohodli ďalší priateľský zápas. Astana Kazachstan tam totiž mala aj staršie dievčatá (ročník 94 a 93) a požiadali nás o priateľský zápas. Povedali sme si, je to príprava, berieme. Aj keď taktika kazašského trénera asi bola jednoznačná. Prečítať našu hru aby v posledný deň mohol udrieť. I keď sme tento zápas prehrali, naše dievčatá si ale uvedomovali, že o nič nešlo, hlavné bolo nezraniť sa. To sa aj podarilo. Zranenie nebolo žiadne. Mali sme síce nejaké žalúdočné problémy a dva úpaly, po 24 hodinách ale bolo po problémoch. O deň neskôr nasledovalo ďalšie turnajové víťazstvo nad Vida Basket 62:26 a v pondelok ráno o 8:30 v podstate finálový zápas dvoch zatiaľ neporazených. Astana Kazachstan a MBK Stará Turá. Prvú štvrtinu síce vyhrala Astana 12:8, ale na viac už nemali Nezastaviteľný kolos bol rozbehnutý a po záverečnej štvrtine bolo skóre jednoznačne pre naše dievčatá 56:37.

Po večernom záverečnom vyhodnotení tak pohár pre víťazky zodvihli nad bulharské more slovenské ruky. Hráčky MBK Stará Turá sa stali víťazkami 3. ročníka Medzinárodného basketbalového turnaja Poseidon 2009, v najlepšej päťke turnaja nechýbali Ajka Potúčková a Kika Čelešová, ktorá bola vyhodnotená aj ako najlepšia hráčka celého turnaja.

Večer ešte diskotéka pre všetky zúčastnené družstvá, po polnoci večierka a ráno odchod domov podobnou trasou ako bola cesta tam. Jediná slovenská výprava v zložení Bajjaniová Gabriela, Boorová Silvia, Brišková Petra, Čelešová Kristína, Dlouhá Magdaléna, Držíková Miroslava, Málková Michaela, Masárová Barbora, Minárechová Kristína, Moravčíková Tatiana, Nedorostová Radka, Potúčková Andrea, Tóthová Katarína, trénerka Pažická Julka a vodiči Bajjani Šaro, Moravčík Jozef a Minárech Miloš za tónov piesne We are the Champions v podaní skupiny Queen opustila hotelový komplex Černomorec v Primorsku.

Všetkým hráčkam patrí vďaka za reprezentáciu, rodičom za podporu, sponzorom za finančnú pomoc a realizačnému tímu za bezproblémové zvládnutie turnaja POSEIDON 2009.

Taktiež ďakujem mestu Stará Turá a Informačnej kancelárii mesta Stará Turá za poskytnuté informačné a obrazové materiály o našom meste a Slovensku. Všetky skončili v rukách súperov a môžem Vás ubezpečiť, že mnohý to so záujmom študovali.


Miloš Minárech
MBK Stará Turá

späť