Staršie
žiačky MBK Stará Turá, presnejšie dievčatá narodené roku
1995 a 1996, lebo tieto dva ročníky budú túto basketbalovú
sezónu hrať v tejto kategórii, sa v dňoch 12. – 18.8.2009
zúčastnili Medzinárodného basketbalového turnaja Poseidon
2009 v čiernomorskom bulharskom mestečku Primorsko.
Súperov bolo avizovaných
málo. Možno preto, že to bol len 3. ročník a turnaj ešte
nie je taký známy, možno preto, ako sme sa neskôr dozvedeli
od hlavného organizátora, dievčenský bulharský basket sa
topí podobne ako ten náš v problémoch. Nás to ale neodradilo
a pojali sme to preto ako rozbehový turnaj do novej sezóny
spojený so sústredením, relaxom a utužením kolektívu.
Utorok 11.8.2009 bol naplánovaný
odchod o 9:00 stabilne spred supermarketu Billa v Starej
Turej. Naloženie batožiny nás trocha zdržalo, ale o 9:17
sme už vyrazili. Cez Komárno vstup do Maďarska, ďalej po
diaľnici do Budapešti smer Szeged, odbočiť doľava na rumunský
hraničný prechod Nadlac, v ktorom sa bez problémov dohovoríte
po slovensky. Cesta ďalej pokračovala cez rumunské mestá
Arad, Sibiu, Pitesti, južným obchvatom Bukurešti na hraničný
prechod Giurgiu – Ruse. Túto hranicu tvorí aj „naša“ rieka
Dunaj. Len v týchto končinách je trošku širšia. Tachometer
na aute ukázal približne 1000 metrov. Tam naša cesta ale
nekončila, preto po vykonaní hraničnej kontroly dve vozidlá
VW Carravelle uháňali cez vnútrozemie Bulharska do cieľovej
stanice Primorsko, kde sme dorazili 12.8.2009 niečo po deviatej
hodine miestneho času. Áno miestneho, lebo Bulharsko a vlastne
už aj Rumunsko majú oproti nám hodinový posun.
Ihneď po ubytovaní nasledovalo
zoznámenie s okolím a poobede samozrejme výbeh na pláž a
prvé kúpanie v mori. Večer sa organizačný štáb zúčastnil
vylosovania a oboznámenia s priebehom turnaja. Osobne som
bol dosť sklamaný, keď sme sa dozvedeli, žedievčatá budú
hrať všetky zápasy vonku o 8:30 resp. 9:45 a chlapci v hale.
Protestoval som, že chlapci sú na tom predsa len fyzicky
lepšie a mali by dať dievčatám možnosť hrať tiež v hale.
Neuspel som, no v priebehu nasledujúcich dní sa ukázalo,
že hracia plocha vonku bola na tom určite lepšie. Oproti
hale tam totiž aspoň povieval čerstvý vietor od mora. V
hale bolo dusno, horúco, bez citeľnejšej výmeny čerstvého
vzduchu.
Poďme ale k vylosovaniu.
13.8. nás o 9:45 čakal zápas s bulharským družstvom Rakovski
2, 14.8. voľný deň, 18.8. taktiež 9:45 Rakovski 1, 16.8.
o 8:30 ďalšie Bulharky Vida Basket a posledný zápas 17.8.
o 8:30 Astana Kazachstan.
Večera, prvá noc nie v
moc prepychovej ubytovni, budíček o 7:30, krátky rozbeh
vonku, raňajky a odchod na zápas. V podstate sa to stal
ranný rituál pre nasledujúce dni. Hracia plocha bola v podstate
cez ulicu, takže sme sa nemuseli ponáhľať, ale celý organizačný
štáb zaujímali aj súperky, preto sme sa boli pozrieť aj
na prvý zápas Astany. A hneď bolo jasné, že to bude jeden
z tých silnejších súperov. Našťastie nás čakal až posledný
deň a ja som dievčatám veril. Poznám ich už niekoľko rokov
a viem, že keď sa rozbehnú nad slabšími súpermi, je to potom
nezastaviteľný kolos.
Čo sa malo stať, stalo
sa. Prvý zápas s Rakovski 2 skončil v náš prospech 85:12.
Druhý voľný deň sme využili na trénovanie, leňošenie na
pláži, plávanie a poobedný priateľský zápas s chlapcami
s Ruse skončil taktiež našim víťazstvom. Ako druhý súper
nás čakal Rakovski 1. Nakoľko ale ich dvojka deň predtým
vyhrala nad Rakovski 1, asi sa zľakli silného súpera a vraj
ukončili svoje pôsobenie na turnaji. Asi 15 minút pred začiatkom
zápasu však nejaké družstvo dorazilo. Bol to mix Rakovski
1 a Rakovski 2. Nám to ale nevadilo a dievčatá vyhrali 60:25.
Na podvečer sme dohodli ďalší priateľský zápas. Astana Kazachstan
tam totiž mala aj staršie dievčatá (ročník 94 a 93) a požiadali
nás o priateľský zápas. Povedali sme si, je to príprava,
berieme. Aj keď taktika kazašského trénera asi bola jednoznačná.
Prečítať našu hru aby v posledný deň mohol udrieť. I keď
sme tento zápas prehrali, naše dievčatá si ale uvedomovali,
že o nič nešlo, hlavné bolo nezraniť sa. To sa aj podarilo.
Zranenie nebolo žiadne. Mali sme síce nejaké žalúdočné problémy
a dva úpaly, po 24 hodinách ale bolo po problémoch. O deň
neskôr nasledovalo ďalšie turnajové víťazstvo nad Vida Basket
62:26 a v pondelok ráno o 8:30 v podstate finálový zápas
dvoch zatiaľ neporazených. Astana Kazachstan a MBK Stará
Turá. Prvú štvrtinu síce vyhrala Astana 12:8, ale na viac
už nemali Nezastaviteľný kolos bol rozbehnutý a po záverečnej
štvrtine bolo skóre jednoznačne pre naše dievčatá 56:37.
Po večernom záverečnom
vyhodnotení tak pohár pre víťazky zodvihli nad bulharské
more slovenské ruky. Hráčky MBK Stará Turá sa stali víťazkami
3. ročníka Medzinárodného basketbalového turnaja Poseidon
2009, v najlepšej päťke turnaja nechýbali Ajka Potúčková
a Kika Čelešová, ktorá bola vyhodnotená aj ako najlepšia
hráčka celého turnaja.
Večer ešte diskotéka pre
všetky zúčastnené družstvá, po polnoci večierka a ráno odchod
domov podobnou trasou ako bola cesta tam. Jediná slovenská
výprava v zložení Bajjaniová Gabriela, Boorová Silvia, Brišková
Petra, Čelešová Kristína, Dlouhá Magdaléna, Držíková Miroslava,
Málková Michaela, Masárová Barbora, Minárechová Kristína,
Moravčíková Tatiana, Nedorostová Radka, Potúčková Andrea,
Tóthová Katarína, trénerka Pažická Julka a vodiči Bajjani
Šaro, Moravčík Jozef a Minárech Miloš za tónov piesne We
are the Champions v podaní skupiny Queen opustila hotelový
komplex Černomorec v Primorsku.
Všetkým hráčkam patrí vďaka
za reprezentáciu, rodičom za podporu, sponzorom za finančnú
pomoc a realizačnému tímu za bezproblémové zvládnutie turnaja
POSEIDON 2009.
Taktiež ďakujem mestu Stará
Turá a Informačnej kancelárii mesta Stará Turá za poskytnuté
informačné a obrazové materiály o našom meste a Slovensku.
Všetky skončili v rukách súperov a môžem Vás ubezpečiť,
že mnohý to so záujmom študovali.
Miloš Minárech
MBK Stará Turá
späť
|