V piatok 4.5 sme cestovali do Košíc, plný očakávania a entuziazmu na náš prvý zápas proti Ružomberku. Cesta prebehla bez problémov a v Košiciach sme boli dostatočne skoro pred prvým zápasom. Dievčatá pôsobili veľmi odhodlane a určite všetky očakávali víťazstvo v prvom zápase a tým aj potvrdenie nášho jasného prvého cieľa. Pred zápasom sme si povedali v šatni základne veci, ktoré musíme dodržiavať a že Ružomberčanky ideme valcovať od prvej sekundy zápasu, aby sme si vybudovali náskok. Následoval pokrik: Čo sme? TEAAAAAAM!!! Dievčatá sa dorozcvičovali a blížil sa ten okamih, na ktorý sme celú sezónu čakali a síce prvý a kľúčový zápas na majstrovstvách Slovenska. Do stavu 8:8 v prvej štvrtine sa družstva striedali vo vedení. Potom však nasledoval totálny výpadok koncentrácie a zrazu sme prehrávali 8:20. Prvá štvrtina skončila 13:25. Nesplnili sme teda to, čo sme chceli, ale práve naopak Ružomberčanky sa dostali rýchlo do vedenia. Celá druhá štvrtina bola vyrovnaná a súper si udržiaval naďalej takýto vysoký náskok. Minútu do konca druhej štvrtiny sme prehrávali 23:36 a neustále sme hnali naše dievčatá dopredu. Posledná minúta nám vyšla vynikajúco a stav po prvom polčase bol 31:36. Dievčatá boli super naladené a videli, že súper je zdolateľný. Do druhého polčasu sme teda nastupovali s cieľom, pokračovať v hre, ktorú sme produkovali v poslednej minúte prvého polčasu. Nestalo sa a zase sme totálne poľavili v koncentrácií a absolútne nič na čom sme sa dohodli sme neplnili. Súper si doskakoval pod oboma košmi koľko chcel, dával nám kopec protiútokov a my sme neprodukovali takmer žiadne rýchle protiútoky, na ktorých je naša hra postavená. Súper v tejto časti vytiahol zónovú obranu, do ktorej sme absolútne nevedeli hrať. Všetky hráčky len postávali a očakávali, že loptu do koša dá asi niekto iný. Po tretej štvrtine sme prehrávali 40: 56. V poslednej štvrtine sme sa snažili niečo otočiť skóre, no naša snaha nebola podložená kvalitnou hrou. Naša streľba bola katastrofálna. Trojky 18:0 a celkovo 52:13. Trestné hody sme nemali ani na úrovni 50%. Poslednú štvrtinu sme síce vyhrali 22:21,no zápas sme prehrali 62:77. Okamžite po zápase prevládlo obrovské sklamanie, vyhŕklo kopec sĺz. Ako sa to mohlo stať? Veď s týmto súperom sme v sezóne neprehrali. Takto to však v živote chodí, nezvládli sme ako TEAM ten najdôležitejší zápas v sezóne. Naopak súper bol pripravený vynikajúco a treba mu poblahoželať za predvedenú hru. Aj keď je to veľmi ťažké, no musíme sa namotivovať na zostavujúce dva zápasy v boji o 5 až 8 miesto. Na tento zápas musíme rýchlo zabudnúť, lebo horšie už hrať nemôžeme a pripraviť sa hlavne psychicky na najbližšieho súpera Aboviu Košice. Dievčatám som prízvukoval, že teraz sa ukáže sila nášho TEAMU, či sa vieme dostať z úplného dna hore. To totiž nedokážu ani niektorí majstri. Je pred nami teda stále veľká motivácia a snaha prekonať samých seba. Každý zápas na majstrovstvách Slovenska je prestížny a treba ho hrať, ako keby sme už ďalší nemali nikdy hrať, nikdy totiž nevieš, či sa na majstrovstvá ešte dostaneš. Ja osobne som teda presvedčený, že dievčatá zajtra ukážu, čo je v nich a súpera absolútne prevýšime a v zápase budeme dominovať. Druhú časť tohto turnaja o 5 až 8 miesto berieme ako B finále, ktoré chceme rozhodne vyhrať a vrátiť sa domov s kladnou bilanciou zápasov 2:1 a hlavne s pocitom, že sme tu nechali všetko čo je v nás.

Tomáš Kačmarik, asistent trénera