Predposledné nadstavbové kolo v starších žiačkach sme odohrali v Poprade a v Košiciach. V sobotu sme cestovali do Popradu. Zápas sme začali vcelku dobre a domácim sme vštepovali našu hru. Prvú štvrtinu sme vyhrali 17:5. Od tohto momentu sme prestali hrať basketbal. Ťažko sa to aj hodnotí. Bola to katastrofa. Prestalo sa nám dariť, veľké množstvo tutoviek sme nepremenili, zranila sa nám Lucka. Základ bol, ale úplne inde. Zrejme sme súpera podcenili, nešľapali sme ako tím, v družstve boli nezhody, nepokoje. Poprad bol v laufe a hral pekný basketbal. Toto bol pre nás veľký výstražný prst a je dobre, že prišiel práve v Poprade. Zápas sme vyhrali 58:52.

Na druhý deň nás čakal veľmi ťažký zápas na pôde družstva Young Angels Košice 1999. Domáce boli veľmi namotivované, už na rozcvičke sa povzbudzovali a svedomito pripravovali. Vedeli, sme o čo domáce hrajú. Ak by vyhrali mali by takmer istý postup na majstrovstva Slovenska. My sme to chceli využiť a otestovať si našu silu proti vysokému súperovi, ktorý bude hrať v maximálnom nasadení. Na našich dievčatách bolo vidieť taktiež veľké odhodlanie. V tomto zápase sme zvládli vcelku dobre odstaviť z hry dominantnú pivotku Košíc. Naše hráčky s ňou bojovali o každý cm na ploche. Ak sme hrali basketbal s rýchlymi prechodovými fázami, hralo sa nám ľahko. Celý polčas sme si udržiavali mierne vedenie, no o výsledku nebolo ani zďaleka rozhodnuté. Po polčase sme vyhrávali 35:28. V druhom polčase sme ešte zagresívnili obranu a pokryli sme si doskok. Prejavilo sa to v miernom odskočení od súpera. Zápas to bol veľmi náročný a chvíľami to bol skôr boj ako basket. Cením si, že sme to zvládli a vybojovali sme dôležitú výhru proti nabudeným domácim. Vyhrali sme 64:52. Za tento zápas chválim celý tím, lebo sme to vybojovali kolektívnou hrou. Každá hráčka, ktorá nastúpila sa presadila aj bodovo. Vyzdvihnem Lucku, ktorá si deň pred tým podvrtla oba členky a v zápase v Košiciach dala 20 bodov a výborne ubránila kľúčovú pivotku domácich.

Tomáš Kačmarik