Družstvo starších žiačok MBK Stará Turá sa zúčastnilo majstrovstiev Slovenska v basketbale, ktoré organizoval BKM Junior UKF Nitra. Po zlate kadetského družstva sme domov priniesli ďalší cenný kov a to strieborné medaily. Môžeme sa teda pýšiť titulom vicemajstra Slovenska. V nasledujúcich riadkoch Vám priblížim, ako prebiehala sezóna starších žiačok.

PRÍPRAVA A ZÁKLADNÁ ČASŤ SÚŤAŽE:

Letnú prípravu sme začali 5. augusta dvojfázovými tréningami u nás, v Starej Turej. Od 12.8. do 16.8. sme boli na sústredení v Podvišňovom. Začiatkom septembra sme sa zúčastnili na kadetskom turnaji v Haviřove, kde náš tím tvorili hráčky starších žiačok a kadetiek spolu. Tento turnaj sme vyhrali. Doma sme odohrali dva prípravné zápasy proti starším žiačkam Popradu. Boli to náročné zápasy proti kvalitnému súperovi a oba sme vyhrali. Poslednou previerkou pred začiatkom sezóny bol domáci turnaj. Tohto turnaja sa okrem nás zúčastnili družstvá z Trnavy, Piešťan a reprezentačný výber Slovenska do 15 rokov. Naše hráčky tento turnaj vyhrali. Veľký náboj mal zápas proti reprezentácii SR U15. Dievčatá hrali prvý krát proti svojmu trénerovi a proti výberu Slovenska. O motiváciu mali teda postarané. V bojovnom zápase plnom emócií naše dievčatá vyhrali po predĺžení o 3 body. Aj keď som viedol reprezentačný výber, naše hráčky ma veľmi potešili. Bola na nich vidieť veľká túžba vyhrať a od začiatku do konca zápasu si išli za svojím cieľom. Pred začiatkom sezóny sa nám podarilo družstvo posilniť o dve hráčky zo Žiliny. Do nášho tímu prišla Rebeka a Alica. Veľmi sme sa tešili, že sa po ťažkom zranení kolena zotavila Terezka Machajdíková a stala sa kapitánkou nášho družstva.

Základnú časť súťaže sme začínali doma proti A a B tímu z Banskej Bystrice. S B tímom sme si poľahky poradili. Dôležitý zápas aj z pohľadu postupu do nadstavbovej súťaže bol zápas proti Banskej Bystrici A. S týmto súperom sme v minulej sezóne prehrali. Zápas bol vyrovnaný, no mali sme v ňom mierne navrch my. Nad bronzovým tímom z minulého roka sme vyhrali 76:65 a to nás nakoplo vpred. Ukázali sme si, že sa nemusíme nikoho báť. V základnej časti sme vyhrali oba zápasy z Trnavou, Bystricou B, Petržalkou a dokonca aj so Slovanom Bratislava. Po prehre o 3 body doma s Piešťanmi sme u súpera vyhrali vysokým rozdielom. V Bystrici sme s A-čkom prehrali o 8 bodov. S Levicami sme vonku prehrali vysoko, no doma sme prehrali až po boji v závere o 7 bodov. S Nitrou sme prehrali vonku vysoko, no doma sme predviedli parádny výkon, kde sme ešte minútu pred koncom vyhrávali o 1 bod. Nakoniec sme prehrali o 3 body. Ku koncu základnej časti z nášho družstva odišla kvôli zraneniu kolena Rebeka. Bola to pre nás citeľná strata. Do ligy starších žiačok, kde postupujú najlepšie 4 tímy zo západnej a východnej súťaže, sme postúpili z tretieho miesta.

LIGA STARŠÍCH ŽIAČOK:

Keďže BKM Piešťany nepostúpili do nadstavbovej súťaže, náš tím posilnili dve hráčky z Piešťan - Iza a Táňa. Hneď v prvých dvoch zápasoch nás čakal súper najťažší - Nitra. V sobotu sme v Nitre prehrali vysoko, ale na druhý deň sme chceli doma podať lepší výkon. Hrali sme oveľa lepšie a pravdupovediac, mali sme vyhrať. Celý zápas sme vyhrávali a absolútne nepochopiteľne sme nezvládli koncovku. Prehrali sme až po predĺžení o 5 bodov. Teraz už môžem povedať, že počas tejto sezóny sme najtesnejšie zápasy s Nitrou odohrali práve my. Prehrali sme s nimi po predĺžení o 5 a v základnej časti o 3 body. Nitra ťahá 66 zápasovú šnúru bez prehry. Škoda, boli sme blízko toho, aby sme im ju prerušili. Môže nás ale tešiť, že sme tohto suveréna tejto súťaže aspoň poriadne potrápili. Po prehrách s Nitrou sa dialo to, čo by len málokto predpokladal. Vyhrali sme všetkých 12 zápasov žiackej ligy v rade. Nebolo to absolútne ľahké. No od konca februára, a hlavne po zápasoch v Bystrici a v Leviciach, sa v našom družstve rapídne niečo zmenilo. Dovtedy sme boli individuality a síce sme aj vyhrali, ale netešili sme sa z toho. Ani sa nedalo. Zrazu po viacerých rozhovoroch a teambuildingoch v našom tíme prišla zmena. Dovtedy sme nikdy nevyhrali v Bystrici ani v Leviciach. Išli sme hrať práve von k týmto súperom. Na naše družstvo sa bolo radosť pozerať. Pôsobili sme ako jeden silný tím - veľká rodina. Každá hráčka robila všetko pre tím, celá lavička žila. Boli to úžasné zážitky, na ktoré nikdy v živote nezabudnem. Oba zápasy proti ťažkým súperom sme vyhrali a to nás posunulo do úplnej inej sféry. V nadstavbovej časti sme teda postupne porazili doma aj vonku Bardejov, Poprad, Young Angels Košice 2000, Young Angels Košice 1999, Levice a Banskú Bystricu. V tejto časti súťaže sme produkovali veľmi pekný basketbal, ktorý bol založený na kvalitnej obrane a pohyblivom útoku. Prejavilo sa to aj v individuálnych štatistikách, kde naše hráčky Sima Majtásová, Iza Grňová, Táňa Bábiková, Stanka Košarišťanová, Aďa Moravčíková aj Lucka Kovárová boli medzi najlepšími strelkyňami, či doskakujúcimi hráčkami v súťaži. Po nadstavbovej časti sme obsadili absolútne jasne druhé miesto a kvalifikovali sme sa na majstrovstvá Slovenska, kde postupujú 4 najlepšie tímy zo Slovenska.

FINAL FOUR:

Tak ako aj náš kadetsky tím, aj my sme sa išli pripravovať na 4 dňové sústredenie do Podvišňového. Aďa si na poslednom zápase vážnejšie poranila členok a všetci sme sa snažili, aby sa za 2 týždne dala čo najlepšie do poriadku. Na sústredení sme ladili detaily v našej hre, absolvovali sme teambuildingy. Na začiatku sústredenia to nebolo dobré. Bolo cítiť viacero problémov a celkovo napätú atmosféru. Dva dni pred majstrovstvami Slovenska nám ochorela Sima (vysoké teploty). Všetci sme začali byť neistí, no verili sme, že všetko bude OK. Posledný večer pred majstrovstvami sme absolvovali spoločný pokec, nejaké videá a každý člen tímu vypustil balón priania, na ktorom mal napísané svoje želanie na najbližší víkend. Boli to veľmi pekné a silné chvíle. V piatok na obed sme štartovali na finálový turnaj do Nitry.

Na úvod náš čakal veľmi silný súper z Levíc. Podľa môjho názoru boli vzhľadom na momentálnu situáciu oni favoritom tohto zápasu. Vedeli sme, že to bude ťažký a kľúčový zápas. Naše nervózne hráčky sme sa však snažili neustále upokojovať . Tu sa už nebolo čo šetriť a so sebazaprením nastúpili Sima, Aďa aj Alica. Prvú štvrtinu sme prehrali, no v druhej sme súpera absolútne zvalcovali. V polčase sme vyhrávali o 15 bodov. Náskok sme si udržali a vyhrali sme celkovo 65:57. V našom družstve bola veľká eufória a všetci sme boli veľmi šťastní. Mali sme dostatok času na regeneráciu, nakoľko nasledujúci deň sme hrali proti Nitre až večer. Na zápas s Nitrou boli hráčky poriadne namotivované. V hlavách sa zmenilo veľa vecí. Už nebrali zápas s Nitrou ako istú prehru, kde záleží len o koľko prehráme. Chceli Nitru poraziť a trúfali si na ňu. Hralo sa vo vynikajúcej atmosfére. Prvý polčas bol veľmi vyrovnaný a prehrali sme ho o 9 bodov. Len preto, že sme nedali 10 trestných hodov. V koncovke druhej štvrtiny prišlo ale niečo, načo sa človek ťažko pripraví. Terezka Machajdíková si škaredo zranila koleno, Tánička si silno podvrtla členok, Aďa si obnovila zranenie členka a Izu pichalo silno v kolene. V šatni boli veľmi ťažké chvíle. Všetci sme cítili, že na Nitru máme, no boli sme vo veľmi zlom zdravotnom stave. Rozhodli sme sa teda dohrať zápas tak, že zranené hráčky už do zápasu nepustíme a zápas len dohráme. Hráčky ktoré hrali musím veľmi pochváliť. Nebolo to ľahké, no zvládli to so cťou. Prehrali sme 39:64. Uvideli sme druhú stranu mince. Absolútne opačné pocity ako deň pred tým. Všetky silno plakali a prevládalo obrovské sklamanie. Samozrejme každé zranenie bolelo dvakrát toľko ako po vyhratom zápase. Poviem pravdu, aj mne nebolo všetko jedno. Cítil som veľký smútok a sklamanie, hlavne za naše dievčatá, ktoré vážne dreli celú sezónu a neboli choré ani zranené. No nemohli sme plakať nad rozliatym mliekom. Mali sme veľmi krátky čas na regeneráciu, keďže už ráno o 9:00 sme hrali s Košicami. Báli sme sa, koľko hráčok vôbec nastúpi. Mohlo to dopadnúť aj tak, že po prehre s Košicami odídeme domov bez medaily, no to by bolo naozaj nespravodlivé. Celú noc sme sa starali o zranené dievčatá. Ráno sme vstali skôr. Každá hráčka prešla cez tejping u Mareka a Anežky. S hráčkami sme cvičili, dali sme im nejaké vitamíny a utišujúce lieky. Do haly sme odišli o dosť skôr, aby si to hráčky vyskúšali. Bolo vidieť, že ich to všetky bolelo, no chceli hrať. Sima už toho mala taktiež dosť, predsa len, odohrať 2 zápasy v chorobe nie je maličkosť. Terezka Machajdíková nemohla hrať, keďže si roztrhla vnútorný meniskus. V zápase s Košicami sme ukázali veľkú disciplínu, velikánske srdiečko a súper na nás absolútne nemal. V zápase sme dominovali a predviedli sme vynikajúcu obranu. Hráčky plnili všetko čo mali. Všetky baby si zahrali a vyhrali sme 62:35. Ďakujem každej jednej hráčka a celému svojmu realizačnému tímu. Marek, Anežka a Marika urobili obrovský kus práce aby mohli dievčatá hrať. Bez nich by to nešlo. Skončili sme na druhom mieste a domov sme viezli strieborné medaily, čo je pre nás veľká odmena za skvelú sezónu. Je to určite veľký úspech a našu hru ocenili aj rodičia a tréneri iných klubov. Do all stars A tímu bola nominovaná Stanka Košarišťanová, do all stars B tímu Izabela Grňová. Najlepšou hráčkou nášho družstva bola vyhlásená Simona Majtásová. Osobne sa chcem poďakovať každej jednej hráčke. Naozaj som na ne všetky veľmi pyšný a hrdý! Vyhrali samé nad sebou a v tejto sezóne veľa pochopili a veľa sa naučili. Vyrástli basketbalovo, ale aj ľudsky.

O titul vicemajstra Slovenska sa zaslúžili Stanka Košarišťanová, Simona Majtásová, Lucka Kovárová, Natália Mozoláková, Aďa Moravčíková, Ria Michalidesová, Livka Gregorová, Izabela Grňová, Táňa Bábiková, Alica Gápová, Bibiana Bandurčinová, Terezka Machajdíková a Terezka Moravčíková.

Tréner Mgr. Tomáš Kačmarik
Asistentka Marika Minárechová
Kondičný tréner Mgr. Marek Mikletič
Fyzioterapeut Anežka Gromovská
Predseda klubu Miloš Minárech
Predseda správnej rady Ing. Miroslav Nerád

Hráčky Stanka Košarišťanová, Simona Majtásová, Lucka Kovárová, Aďa Moravčíková a Izabela Grňová absolvovali v tejto sezóne aj reprezentačné sústredenia a zápasy v kategórii U15 a ja verím, že ich to bude motivovať k ešte väčšej chuti zlepšovať sa. Je to aj odmenou pre celý náš klub.

POĎAKOVANIE:

Veľké ďakujem patrí vedeniu nášho basketbalového klubu, ktoré nám vytváralo výborné podmienky počas celej sezóny. Ďakujem aj basketbalovým klubom zo Žiliny a z Piešťan za spoluprácu. Chcem poďakovať svojej asistentke Marike, ktorá sa rozhodla dať si oddych od basketbalu. Bez nej by sme neboli tam kde sme, naučila nás toho veľa aj v basketbale, aj v živote. Ďakujem Marekovi Mikletičovi, ktorý naše dievčatá pripravoval po kondičnej stránke, pomáhal im po zraneniach, no bol im vždy veľkou oporou aj ako človek. Samotné dievčatá by vedeli povedať najlepšie, ako veľmi im Marek pomáhal. Veľakrát pomohol aj mne a dokonca ma dokázal poraziť s mojím vlastným tímom. Ďakujem rodičom ktorí nám pomáhali a naším najlepším fanúšikom.

Treba si tento úspech vážiť, ja si ho nesmierne cením a vždy za ním budem vidieť veľký kus práce, driny, sĺz, úsmevov a kopec prežitých zážitkov. Zažili sme veľké pády, no vstali sme a stali sme sa silnejšími. Celý náš tím vytvoril skvelú partiu a verím, že sa nám ešte v budúcnosti podarí sformovať tento víťazný tím. Ukázali sme, že aj keď sme malý klub, patríme medzi špičku na Slovensku. Prajem si, aby dievčatá zostali hrať basketbal aj naďalej a aby nás naša spoločná práca napĺňala.

Tomáš Kačmarik