V dňoch od 23.9.2011 do 25.9.2011 sa konal
v Detve turnaj v kategórii starších mini (ročník narodenia 2000)
za účasti družstiev z Budapešti, Zvolena, Levíc, Serede, Starej
Turej a domácej Detvy. Išlo nás tam len desať dievčat, z toho
dve úplne nové a štyri o dva-tri roky mladšie. Ostatné sa z rôznych
dôvodov ospravedlnili, čo bola veľká škoda, lebo po organizačnej
stránke bol turnaj zvládnutý na jednotku. Dievčatá si rodiny,
u ktorých boli ubytované, vyberali samé z dôrazom na napr. veľkosť
pozemku, množstvo a druh domácich zvierat, množstvo súrodencov
a pod.. Každá si našla svoju novú kamarátku a keďže mohli bývať
aj po dvoch v jednej rodine, obmedzili sme aj pocit strachu, obáv
a smútku po rodičoch.
Prvý zápas nás čakal hneď po príchode s chlapcami z Budapešti.
Neskorší víťaz turnaja bol hlavne fyzicky zdatnejší a výsledok
53:19 bol pre nás v podstate dobrý, lebo viac ako 19 bodov im
nastrieľali len Levice a Sereď. Večer o 18:00 hod. sme zahrali
asi najlepší zápas na turnaji z domácou Detvou. Vo „vypredanej
aréne“ sme podľahli po nervy drásajúcom závere domácim o jediný
kôš 45:43. Tu nám najviac chýbali hráčky ako Vanda Bobocká,
Anetka Chudíková, Sima Šefránková atď.. Každá z nich dokáže
dať v zápase kôš a s nimi by nás výhra pravdepodobne neminula.
V sobotu sa nám z reťaze odtrhla Biba, ale ani jej 21 bodov
s Levicami a ďalších 21 bodov so Zvolenom nám na víťazstvo nestačilo.
S Levicami sme prehrali 51:35 a so Zvolenom posilneným o pár
starších dievčat ( roč. 98 ) 49:29. V nedeľu nás čakala „strieborná“
Sereď a po bojovnom výkone už len prehra 53:35. Naša najlepšia
hráčka bola samozrejme „požičaná“ Biba s 80 bodmi v piatich
zápasoch, ďalej Betka 24 b, Monika 19 b, Natálka 15 b a koše
si dali aj Kaja, Sima Václavková, Terezka a Veronika.
Dúfam, že v budúcnosti zlepšia niektoré hráčky svoj prístup
k basketbalu a budú sa viac zúčastňovať zápasov, turnajov a
sústredení. Na podobné absencie potom doplácajú ich spoluhráčky,
ktoré túžia vyhrávať a bojujú o víťazstvá, ale odohrať bez možnosti
striedania 5 zápasov za tri dni je veľmi únavné a prejavuje
sa to aj na výsledkoch. Všetkým hráčkam, ktoré sa turnaja a
bývania u „ cudzích „ nezľakli ďakujem za odvahu, bojovnosť
a nasadenie a dúfam, že sa im v Detve páčilo.
Jozef Vandlík
