Kadetky cestovali na zápas dvojičiek do Bratislavy, kde ich čakal Slovan Bratislava. Súpera vežmi dobré poznáme a asi každý kto pozorne sleduje jeho výsledky vie, že jeho forma rastie. Preto som aj ja upozorňoval na ažký zápas pred nami. Začali sme vežmi dobré a vyhrávali sme 8:2. Od tohto momentu sme začali hra basketbal na vežmi nízkej úrovni. Stačilo to ešte na polčasové víazstvo o 7 bodov. V druhom polčase sme už nepredvádzali žiaden basketbal a bohužiaž treba poznamena, že bez energie, vôle a srdca všetkých hráčok sa vyhráva nedá. Absolútne sme nepôsobili ako tím a viac ako proti Slovanu sme bojovali proti sebe. Kopili sme absolútne primitívne chyby. Slovan hral naopak v laufe a s vežkou chuou. Premenili viaceré ažké strely, ale to už tak býva keď je dobrá chémia. Išli víazstvu naproti a napokon ho aj dosiahli. Porazili nás 69:67.Ich rados bola vežká, pretože nás porazili prvý krát od kedy proti sebe tieto družstvá hrávajú. Nech si hovorí kto chce čo chce, ja tvrdím, že sme prehrali zaslúžene. Svet sa samozrejme nezrúti, prehry sú v živote vežmi potrebné a ukazujú nám, že nie sme neporazitežní. Je to len na nás ako sa postavíme k veciam, ktoré nás brzdia. Vieme, že máme isté problémy a budeme ich rieši.

TomᚠKačmarik, tréner